Miloš Mažári o agilite v tíme.

Slovo agilita alebo agilný prístup vo firmách, nie je úplne nový pojem. Ide o spôsob projektového riadenia, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou IT priemyslu. Jedným z jeho hlavných princípov je vyhnúť sa pri práci činnostiam, ktoré nemusia byť pre projekt potrebné a pomáha tímom pracovať efektívnejšie, zmysluplnejšie a prispieva aj k celkovej dobrej pracovnej kondícii kolegov. O tom, ako pomáha agilita Risk management -TLS & RC oddeleniu, hovorí jeho Supervízor Miloš Mažári z Centra zdieľaných služieb PwC.
img1

Agilita sa väčšinou spája s IT tímami, ako sa dá využiť práve v SSC?

Myslím, že v dnešnom digitalizovanom a globálnom svete to už dávno neplatí. Agilný prístup sa dokáže uplatniť a presadiť všade tam, kde sa pracuje v tímoch a kde úspech nezávisí od jednotlivca, ale od spolupráce. Samozrejme, na to, aby agilita fungovala, potrebujeme motivovaných a angažovaných jednotlivcov, čo dosiahneme iba tak, že vďaka vzájomnej dôvere presunieme kompetencie na tím, čím sa zvyšuje sebavedomie, nezávislosť, zodpovednosť a v neposlednom rade výkon a samotná radosť  z vykonávanej práce.  

Čo je to vlastne agilita z tvojho pohľadu?

Agilita je pre mňa sloboda a radosť z práce, radosť z prítomnosti kolegov, z efektívnej spolupráce, potešenie zo vzájomnej komunikácie a dosahovaných výsledkov.

Ako agilita prispela, zdokonalila alebo zefektívnila prácu vo vašom tíme?

Môj súčasný tím som prebral zhruba pred dvoma rokmi v nie najlepšej kondícii. Ľudia boli pracovne preťažení, demotivovaní, utopení v neustálych konfliktoch, so silným pocitom, že ich nikto nepočúva a nikomu na nich nezáleží. V takejto atmosfére bolo nesmierne ťažké udržať nových ľudí a tím trpel vysokou fluktuáciou, čo spôsobovalo, že dlhodobo nebolo možné naplniť potrebnú kapacitu tímu, a tak bežne dochádzalo k neprimeranej pracovnej záťaži či dokonca k vyhoreniu jednotlivcov. Mojou prvou úlohou bolo zmeniť toto mentálne nastavenie pomocou obyčajného ľudského rozhovoru, vypočutia si názorov a postojov, vyjadriť empatiu a identifikovať zdravé jadro tímu, na ktorom by som mohol vybudovať nový, efektívny a sebavedomý tím. Podarilo sa mi presvedčiť pôvodných členov, že úspech nového tímu bude závisieť iba od toho, ako si ho oni sami vytvoria a nastavia. Presvedčil som ich, aby sa oni sami stali lídrami a pustili sa cestou sebariadenia, sebazdokonaľovania, spolupráce a neustáleho osobného rastu. To bol základný predpoklad na to, aby sa celkovo zmenila nálada a dynamika celého tímu. Jednotlivci, ktorí sa nevedeli stotožniť s touto filozofiou a príslušnosťou k takémuto tímu, odišli a vydali sa vlastnou cestou.

Čo vidíš ako pridanú hodnotu pre teba ako tímlídra a v čom je podľa teba pridaná hodnota pre tvojich ľudí?

Najväčšou hodnotou pre mňa ako človeka je to, že sa cítim šťastný v spoločnosti mojich spolupracovníkov, že cítim silnú príslušnosť k našej SSC komunite a že dostávam uznanie a dostatok autonómie v rozhodovaní. Ako líder nesmierne oceňujem to, že tím dokáže samoriadením riešiť veci jednoducho, efektívne. Každý člen tímu dokáže sám prichádzať s návrhmi riešení a objektívne vyhodnotiť individuálny či tímový výkon.

Je toto bežný prístup v “SSC-čkach”?Čo je to vlastne agilita z tvojho pohľadu?

SSC-čka sú typickým prostredím, kde sa pracuje v tímoch a kde sa vyžaduje vysoký stupeň spolupráce na všetkých úrovniach, preto je ideálnym prostredím na zavedenie agilného prístupu a zrejme preto je to v súčasnosti aj prirodzeným trendom. SSC je typicky neustále sa meniace prostredie, kde je flexibilita a agilnosť konkurenčnou výhodou. Štruktúra, ktorá je rigidná a skostnatená, nemá v súčasnom svete plnom dynamických a neustálych zmien šancu uspieť.

Prečo ste sa rozhodli ísť práve agilným štýlom?

Agilný prístup sme zvolili bez toho, aby sme čo i len raz použili slovo agilita. Agilita nie je žiadna metodika či pevný súbor pravidiel. Pokiaľ by to tak bolo, úplne by sa vytratil zmysel celej agility. Prišli by sme o všetky výhody, slobodu a flexibilitu, ktorú nám agilita dáva. Agilitu je potrebné prispôsobovať tímu, pracovnému prostrediu a taktiež firemnej kultúre. Dobrým príkladom nesprávne pochopeného pojmu agilita je moja skúsenosť z môjho predchádzajúceho pôsobiska, kde sa plošne zaviedli stand up mítingy, čo sa často aplikovalo aj na hodinové (a viac!) stretnutia. Bolo to úplne v rozpore s pôvodnou myšlienkou zefektívnenia a skrátenia schôdze tým, že nebudeme pohodlne vysedávať a zbavíme sa tak komunikačného balastu.

Ako sa vám agilita osvedčila v období Covidu?

Agilný prístup sa nám nesmierne osvedčil aj v čase globálnej pandémie. Vďaka tomu, že už predtým sme mali veľmi dobre etablované pravidelné rituály ako denné „huddles“, retrospektívy či grafické vizualizovanie výsledkov, dokázali sme plynulo prejsť na prácu z domu bez toho, aby to malo akýkoľvek vplyv na efektivitu, komunikáciu či dynamiku v tíme. Iba sme sa presunuli do online priestoru. Pravidelne sa stretávame v rovnakom čase na začiatku a konci dňa na krátkych online stretnutiach, kde si povieme, ako sa nám darilo, aké dosahujeme aktuálne výsledky, čo nás čaká, čo nefunguje a čo, naopak, zafungovalo perfektne. Všetci v tíme majú možnosť sledovať online aktuálny stav dokončenej a zostávajúcej práce v grafickej podobe na dashboardoch. Sami si na základe toho môžu rozvrhnúť svoju prácu a flexibilne zamerať svoje úsilie na úlohy, ktoré sú v tej chvíli najdôležitejšie. Výhodné je, že počas celého dňa  zostávajú v kontakte v spoločných četovacích skupinách, kde komunikujú a zdieľajú novinky. Takto vieme aj rýchlo a efektívne zareagovať v krízových situáciách, ako sú systémové či personálne výpadky. A, samozrejme, v takejto komunikácii nechýba ani humor a zábava, čo svedčí o pozitívnom naladení tímu. Čo mňa ako lídra najviac teší, je, keď vidím a počujem, že počas týchto online interakcií sa moji kolegovia neváhajú navzájom pochváliť, poďakovať a vyzdvihnúť jeden druhého. To sú chvíle, keď som na svoj tím najviac hrdý.